Sociálna subkomisia Teologickej komisie KBS

10. december – Deň ľudských práv

“Kde sú ľudia odsúdení na život v chudobe, tam sú porušované ľudské práva. Zjednotiť sa pre ich dodržiavanie je našou svätou povinnosťou”. Slová iniciátora Medzinárodného dňa za odstránenie chudoby Josepha Wresinskeho, inšpirujú každý rok  dobročinné katolícke iniciatívy, aby sa spolu stretli, povzbudili a spoločne uvažovali o svojej službe blížnym. 13. spoločné zasadnutie zvolal Mons. Peter Rusnák, predseda Sociálnej subkomisie Teologickej komisie KBS a Rady Iustitia et Pax.

„Pestré zloženie účastníkov umožňuje nadhľad a komplexný pohľad na problém chudoby a adekvátnej pomoci. Sú tu členovia Rád a komisií KBS, ktorých činnosť spadá pod Dikastérium na podporu integrálneho ľudského rozvoja, predstavitelia Sociálnej komisie Konferencie vyšších rehoľných predstavených Slovenska, Slovenskej katolíckej charity, diecéz a dobročinných katolíckych iniciatív, laických i farských. Sme veľmi radi, že vďaka tomu sa neobmedzuje náš pohľad len na sociálne služby a pohľad na núdznych ako na klientov, ale jasne sa ukáže aj  rozmer služby ako súčasť trojnožky viery (hlásanie, slávenie, služba), dôstojnosť človeka od narodenia po prirodzenú smrť, pohľad bioetiky a ekológie. Chudoba predstavuje ohrozenie viacerých ľudských práv.  Marginalizovaní sú vystavení nielen chudobe, ale často sú porušované ich práva v oblasti dôstojnosti človeka a prijímané ekologické a iné opatrenia zo strany spoločnosti vedú k ešte väčšej marginalizácii a chudobe,“ povedal Katarína Hulmanová, tajomníčka Sociálnej subkomisie.

V diskusii zaznelo viacero tém, v ktorých sa roky nevieme pohnúť z miesta a priniesli by odkázaným na pomoc zlepšenie kvality života a naplnenie ich ľudských práv. Je to napr. otázka pôsobenia duchovných v nemocniciach a uzákonenie ich primeraného postavenia v službe chorým, odkázaným na pomoc  a umierajúcim. Ďalej reálna možnosť zdravotnej starostlivosti pre chudobných, právo na optimálne životné prostredie, lepšia možnosť zabezpečenia sociálnej starostlivosti pre odídencov z Ukrajiny, najmä starých, uľahčenie procesu prijímania odborníkov do práce, najmä v zdravotníckom sektore.  Možnosť udeliť misijno-pastoračným pracovníkom v rómskej pastorácii status sociálneho pracovníka alebo podobný. Viacerí poukázali aj na nové formy chudoby a nové problémy, ktorým naša spoločnosť bude čeliť v najbližšom čase. Je to napr. zvýšenie rizika epidémií (a tzv. sociálnych chorôb) kvôli nízkej zaočkovanosti, zvýšené množstvo rómskych obyvateľov na ulici, dokonca aj ženy a deti, nedostatok možností dôstojného bývania pre chudobných, nedostatok bezbariérového bývania. Osobitne sa diskusia dotkla spolupráce medzi zdravotníckymi a sociálnymi službami, čo je v okolitých krajinách bežný štandard a  dlhodobej starostlivosti a chudoby detí a rodín s deťmi. Najviac ohrození chudobou na Slovensku sú práve deti, osamelí rodičia s deťmi a mnohodetné rodiny.

Záver stretnutia patril diskusii s generálnym riaditeľom sekcie ľudských práv, pánom  JUDr. Jánom Gaburom, PhD. Diskusia sa týkala viacerých praktických vecí, s ktorými sa potýkajú účastníci stretnutia. Ján Gabura poukázal aj na viaceré návrhy z Programového vyhlásenia vlády, ktoré sa týkajú sociálnych a ľudskoprávnych tém, na Plán obnovy a rozvoja a  plánovanú reformu sociálnych služieb a iných sociálnych ukazovateľov, čo má platiť od 1.1.2026.

Predseda Sociálnej subkomisie teologickej komisie KBS a Rady Iustitia et Pax vydal k Dňu ľudských práv posolstvo.
(8) Sociálna subkomisia Teologickej komisie KBS | Facebook

Nikdy neodvracaj svoju tvár od chudobného.

Ako by sa dalo definovať chudoba?
„Keď hovoríme o chudobných, je ľahké upadnúť len do prázdnych fráz. Zákerným pokušením je tiež ostať len pri štatistikách a číslach. Chudobní sú ľudia, majú tváre, príbehy, srdcia a duše. Sú to bratia a sestry so svojimi prednosťami aj chybami ako každý iný, a je dôležité nadviazať s každým z nich osobný vzťah,“ – hovorí sa v tohtoročnom Posolstve Svätého Otca na 7. svetový deň chudobných.
Na otázku, čo je chudoba a  ako chudobný je príliš chudobný, existujú rôzne odpovede a názory. Hovorí sa  o  absolútnej chudobe a relatívnej chudobe vzhľadom na miesto a čas. Okrem toho sa používa prístup subjektívny a objektívny.  Subjektívny prístup je založený na vnímaní chudoby človekom, či sa cíti byť chudobný, či sa sám zaraďuje medzi chudobných a pociťuje príznaky chudoby vo svojom živote. Objektívny prístup definuje chudobu prostredníctvom určitých kritérií, týkajúcich sa väčšinou príjmu alebo majetku človeka.  Niektorí zase merajú to, nakoľko je človek vylúčený z bežnej životnej úrovne a štandardu života.  Mne sa pozdáva, ako chudobu definuje Joseph Wresinski, francúzsky kňaz a iniciátor Medzinárodného dňa za odstránenie chudoby a zakladateľ hnutia ATD -  Pomoc v najväčšej núdzi: „Aby mohli jednotlivci a rodiny plniť svoju profesionálnu, rodinnú a sociálnu zodpovednosť a uplatňovať svoje základné práva, potrebujú určité istoty. Ekonomická a sociálna neistota je nedostatok jednej alebo viacerých z týchto istôt, najmä pracovného miesta. Táto neistota môže byť veľká a mať závažné a konečné účinky. Vedie potom k hlbokej chudobe, ak sa dotkne viacerých oblastí existencie, ak trvá dlhší čas, ak narúša možnosť z vlastných síl sa  vrátiť k svojim povinnostiam a obnoviť svoje práva v dohľadnej budúcnosti.“

Koho vidíme v chudobných?
Cirkev hľadí na chudobu iným spôsobom ako vedecká,  občianska a politická  komunita.  Jej pohľad sa upriamuje na dôstojnosť ľudskej osoby,  ako nositeľky Božieho obrazu. Chudobu predstavuje ako všetko, čo uráža dôstojnosť človeka, ako sú neľudské životné podmienky, svojvoľné väznenie, deportácie, otroctvo, prostitúcia, obchod so ženami a s mladistvými;.... taktiež nedôstojné pracovné podmienky, v ktorých sa zaobchádza s pracujúcimi ako s obyčajnými nástrojmi ziskuchtivosti, a nie ako so slobodnými a zodpovednými osobami. Za konečnú príčinu chudoby považuje hriech. Chudobu vníma nielen ako hmotný nedostatok tých, čo nemajú životné minimum, ale aj mravný nedostatok tých, ktorých okliešťuje sebectvo. Poukazuje aj na iné formy chudoby, ako sú popieranie alebo obmedzovanie ľudských práv, napríklad práva na náboženskú slobodu, práva zúčastniť sa na budovaní spoločnosti, slobody združovať sa, zakladať odborové organizácie, osobne podnikať v hospodárstve. Odsudzuje popieranie a potláčanie života a poukazuje na silu a sociálnu vnímavosť, vychádzajúcu z prijímania života.

Ako by sme sa mali ako kresťania zachovať k chudobným? Prečo by sme chudobnejším mali pomáhať? Je veľa dobrovoľníkov, ktorí sa pomoci núdznym a chudobným venujú. Je dobré spoliehať sa na nich, že veď oni im pomôžu, na čo mám aj ja? Ako nebyť možno ľahostajní voči tomu?
Ježiš sa stotožňuje s chudobnými, hladnými, smädnými, cudzincami, nahými, chorými, väznenými... Pomáhať pre nás znamená vidieť v blížnych Krista a z motivácie viery stáť pri núdznych a odkázaných na pomoc. Je to pre nás nedeliteľná súčasť našej osobnej viery. Služba lásky (diakonia) je úloha, ktorá patrí k najhlbšej podstate Cirkvi spolu s  ohlasovaním Božieho slova (kerygma-martyria) a  vysluhovaním sviatostí (leiturgia). Cirkev uskutočňuje túto službu v dvoch rovinách. Jedná sa o  inštitucionálnu rovinu – ako organizovanú aktivitu veriacich, ale aj o druhú, individuálnu  rovinu - vždy bude „potrebná služba lásky každého jednotlivého kresťana“, a špecificky sa jedná o úlohu laikov v spoločnosti. Osobnú službu  lásky však často zaznávame a vnímame ako niečo, čo má robiť charita,  rehole a nejakí nadšení dobrovoľníci, ale nás sa to netýka. Bez prednostného pamätania na najchudobnejších hrozilo by ohlasovaniu evanjelia, ktoré je tiež prvým skutkom lásky, nebezpečenstvo, že sa mu nebude rozumieť.
Pokiaľ je chudoba prekážkou pre môjho blížneho, aby mohol dospieť do plného ľudského rozvoja, vtedy som povinná sa o niečo snažiť a pomáhať, ako najlepšie viem. Čo však znamená pomáhať? Neudržiavam svojou pomocou svojho blížneho ešte vo väčšej závislosti a neslobode? Je pravda, že v pomoci môžem zlyhať, ale v láske sa nemôžem nikdy mýliť.
Musím povedať, že mnohí chudobní sú pre mňa osobne vzorom. Ako urputne bojujú s nepriaznivými podmienkami, akí sú vynaliezaví pri prekonávaní prekážok, ako bojujú za svoje deti. Najviac je človek roztrpčený z toho, keď vidí, ako deti sa dostávajú do začarovaného kruhu prenášania chudoby z generácie na generáciu. Je smutné, keď sa ťa deti, bývajúce na ubytovni pýtajú: A ty na ktorej ubytovni bývaš? Už si ani nevedia predstaviť, že bývať sa dá aj vo vlastnom byte.
Je paradoxné, že pohľad sveta a pohľad viery na chudobu sa značne líši. Mnohí svätí si zvolili chudobu ako svoju životnú cestu.
 

Prečo máme predsudky voči nim a ako predchádzať týmto predsudkom?
Máme strach, že sa to môže stať aj nám. Alebo sa s touto skutočnosťou nechcem konfrontovať: ja by som nikdy tak hlboko neklesol. Vyrušujú nás. Ukazujú nám,  že niečo na tomto svete nie je v poriadku. My sa máme dobre a oni nie. Prečo tu stoja pred kostolom, pľujú tu na zem, kašlú, ktovie aké choroby môžeme nachytať. Prečo neostali vo svojej krajine a tlačia sa sem k nám. Ohrozujú nás. Nám sa nedostane pomoci, keď ju budeme potrebovať. Nechcem sa s nimi deliť, ja mám právo na pomoc, nech idú tam, odkiaľ prišli. Pomáhal som im, mal som to perfektne vymyslené, ale oni sa nechcú zmeniť, nechcú prijať moje skvelé návody na život.
Pri ozajstnom úsilí o dobro chudobných je prvou vecou pravá starosť o ich osobnosť, a docenenie ich vlastnej dobroty. Skutočné docenenie si vyžaduje našu ochotu učiť sa od chudobných. Máme sa čo od nich učiť o pokore, dobrote, obete, solidarite. My, kresťania máme o motív naviac, aby sme chudobných milovali a slúžili im: pretože v nich sa zračí tvár Krista, v nich vidíme tvár i telo Krista, ktorý sa stal chudobným, aby sme sa my jeho chudobou obohatili. Môžeme si vziať príklad z charitných pracovníkov, z rodín, ktoré prijali utečencov, z ľudí z hnutí a združení,  ktoré sa venujú nielen telu, ale aj duši a stávajú sa osobnými priateľmi chudobných a odkázaných na pomoc.  Nepozveme  niekoho chudobného, napr.  nejakú rodinu, k sebe domov na obed na Svetový deň chudobných?  Asi by sme sa o nich dozvedeli viac, ako pri náhodnom stretnutí. Asi by mnohé z našich predsudkov padli.

Ako máme pomáhať ľuďom v núdzi, zvlášť s príchodom zimy?
Žijeme ako ľudské spoločenstvo. Problémy chudobných sú aj našimi problémami. Každý má právo dostať šancu na dôstojný život. Pred Bohom sme všetci chudobní.
V decembri sa obyčajne roztrhne vrece s darčekovaním, cukríkmi pre chudobné deti, hračkami a rôznymi hlúposťami, ktoré nikoho nikam neposunú. Niekto si možno ospravedlní svoj pocit viny, že ja sa mám dobre a iní nie. Mnohí chcú  pomôcť. Je to aspoň niečo, ale skúsme stáť pri odkázaných na pomoc celý rok. Čo keby radšej mohli dostať chudobní môj čas, a nielen pred Vianocami? Čo keby mohli deti dostať zubné ošetrenie, električenku, mamy celoročnú električenku, aby nemuseli s obavami z revízorov cestovať do práce? Čo keby som skúsila niekomu pomôcť zohnať prácu a sprevádzala ho svojou podporou v prvých mesiacoch? Napr. aj povarovaním detí, kým je mama v práci, pomocou s úlohami? Čo keby som niekomu pomohla zohnať dôstojné bývanie? Čo keby som niekomu zaplatila opatrovateľský kurz?
Ak nevieme spraviť niečo konkrétne v našom okolí, najlepšie urobíme, ak podporíme Slovenskú katolícku charitu a iné pomáhajúce iniciatívy, ktoré stoja pri chudobných a odkázaných na pomoc dlhodobo.

Ako konkrétne pomáha Cirkev?
Cirkev stojí nablízku ľuďom odkázaným na pomoc v rozmanitých oblastiach a životných situáciách.  Veľa slovenských projektov je aj v zahraničí, či už je to humanitárna pomoc, vzdelávanie, podpora misií a misionárov, alebo dlhodobé projekty.
Ľudia bez domova na Slovensku dostávajú pomoc najmä v cirkevných alebo Cirkvi blízkych zariadeniach. Cirkev má mnohoročné skúsenosti v pomoci v tejto oblasti a má otvorené dvere pre každého odkázaného na pomoc. Nespočetné charitatívne zariadenia, práca rehoľných spoločenstiev aj hnutí a združení zabezpečuje pomoc a lásku pre starých, chorých, umierajúcich, deti, postihnutých, marginalizovaných. Všetci sa môžeme zapojiť nielen do ich činnosti, či už ako profesionáli alebo dobrovoľníci, ale máme príležitosť aj angažovať sa vo farských charitách. Máme príležitosť sa aj zapojiť do rôznych zbierok. V najbližšom období sa napr. bude konať zbierka na charitu, čím môžeme podporiť diela diecéznych charít.

Čo ak ľudia v núdzi nechcú prijať pomoc (neviem či môže dôjsť aj k takejto možnosti, ale ak by), máme im pomoc nanútiť, snažiť sa ich presvedčiť, aby prijali pomoc?
Najprv sa treba zamyslieť, čo je to pomoc. Najlepšie je nechať si poradiť od skúsených „pomáhačov“. Čo je to pomoc? Neudržiavam ich zbytočne v závislosti ? Treba rešpektovať slobodu a dôstojnosť, pokiaľ nejde o ohrozenie života. Treba sa „obuť  do ich topánok“. To, čo nám sa zdá byť zjavné, môže byť pre nich absolútne neprijateľné. Joseph Wresinski nazval svet chudobných tretím svetom  - najprv sa mu musíme naučiť porozumieť a neprísť rovno s ponižujúcim rozdávaním polievky.

Často sú aj vylúčení zo spoločnosti alebo na okraji. Ako ich do nej začleniť? Ako ich prijať medzi seba?
Ak sa chcem vymaniť z krajnej chudoby, potrebujem

• zázemie – rodinu alebo spoločenstvo (alebo pomáhajúcu inštitúciu)
• ubytovanie a stravu
• zdravie a  možnosť starať sa o svoje zdravie
• prácu
• mať možnosť sa vzdelávať
• mať možnosť zbaviť sa závislostí
• mať možnosť dostať svoje exekúcie pod kontrolu
• mať príjem zabezpečujúci  dôstojný život pre mňa a moju rodinu

Mnohé z týchto vecí by mohlo zabezpečiť aj slúžiace farské alebo iné spoločenstvo. Mnohé je však aj úlohou štátu a samosprávy. Zdá sa, že v súčasnej dobe sa na Slovensku hovorí najmä o dávkach, príspevkoch, na čo mám nárok, o čo sa ešte môžem uchádzať. Veľmi málo sa hovorí o dôstojnom bývaní, prístupnom pre všetkých a málo sa hovorí o práci,  ktorá prináša človeku dôstojný život.   Pápež František sa vyjadril v Paraguaji k týmto otázkam takto: „Môcť zadovážiť rodine chlieb, ponúknuť deťom strechu nad hlavou, zdravie a vzdelanie, sú podstatné aspekty ľudskej dôstojnosti  a podnikatelia, politici, ekonómovia by sa nimi mali nechať osloviť. ..V ekonómii, v podnikaní, v politike, je na prvom mieste vždy ľudská bytosť a prostredie, v ktorom žije.“

Záver
Kniha Tobiáš nás učí konkrétnemu konaniu s chudobnými a pre chudobných. Ide o otázku spravodlivosti, ktorá nás všetkých zaväzuje, aby sme sa navzájom hľadali a stretávali, aby sme podporovali harmóniu potrebnú nato, aby spoločenstvo bolo skutočne spoločenstvom. Záujem o chudobných sa teda nekončí náhlivým darovaním almužny, ale vyžaduje si obnovenie správnych medziľudských vzťahov, ktoré boli chudobou narušené. Takéto „neodvracanie tváre od chudobných“ vedie k dobru milosrdenstva a bratskej lásky, ktoré dávajú zmysel a hodnotu celému kresťanskému životu. (z Posolstva Svätého Otca na 7. svetový deň chudobných)
K. Hulmanová

7. svetový deň chudobných

Svetový deň chudobných, plodné znamenie Otcovho milosrdenstva, slávime už po siedmy raz, aby podporoval naše spoločenstvá na ceste. Je to udalosť, ktorá sa pomaly zakoreňuje v pastoračnej činnosti Cirkvi, aby čoraz hlbšie odhaľovala ústredný obsah evanjelia. Každý deň sa usilujeme prijímať chudobných, a predsa to nestačí. Rieka chudoby preteká našimi mestami a stále sa zväčšuje, až sa priam rozlieva; zdá sa, že nás táto rieka zaplavuje, takže je čoraz hlasnejšie volanie našich bratov a sestier, ktorí prosia o pomoc, podporu a solidaritu. Preto sa v nedeľu pred sviatkom Ježiša Krista, Kráľa vesmíru, zhromažďujeme okolo jeho stola, aby sme od neho opäť prijali dar a záväzok žiť chudobu a slúžiť chudobným. 
Tento deň je naplnením želania pápeža Františka, ktoré vyjadril na konci Jubilejného roka milosrdenstva, kedy celé kresťanské spoločenstvo pozval podať pomocnú ruku chudobným, slabým a tým, ktorých dôstojnosť je pošliapavaná.
Posolstvo pápeža Františka k Svetovému dňu chudobných 2023 - Vatican News

Dôstojnosť v praxi pre všetkých

Medzinárodný výbor pre 17. október bol založený 17. októbra 2008. Každoročne vydáva pri tejto príležitosti oficiálne posolstvo. Pre rok 2023 vyzdvihujeme "dôstojnú prácu a sociálnu ochranu" ako hybnú silu pre Dôstojnosť v praxi pre všetkých. Z posolstva vyberáme: „Právo na prácu bolo prisľúbené nám všetkým vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv a potvrdené v záväzných medzinárodných právnych predpisoch v oblasti ľudských práv, ako aj v Agende 2030 - globálnych cieľoch OSN. Napriek tomu je realita dôstojnej práce a sociálnej ochrany, najmä pre ľudí žijúcich v extrémnej chudobe, ďaleko od sľubu.
Mnohí ľudia žijúci v chudobe pracujú v neformálnej ekonomike - neregistrovaní, neuznaní a nechránení pracovnoprávnymi predpismi, pričom každý deň čelia ťažkým a nebezpečným podmienkam. Tí najviac vylúčení nemajú inú možnosť ako akceptovať neprijateľné situácie a často sú vnímaní a považovaní za "jednorazových". Napriek tomu, že pracujú dlhé hodiny a často majú viacero zamestnaní, nie sú schopní zarobiť dostatok peňazí na to, aby uživili seba a svoje rodiny.
Najvylúčenejší vykonávajú užitočné práce, napríklad boli tvorcami trendov v oblasti opráv, opätovného použitia a recyklácie - desaťročia predtým, ako sa stal populárnym koncept "obehového alebo zeleného hospodárstva".
Ženy, ktoré tvoria väčšinu neformálnej pracovnej sily, sú pravdepodobne najmenej platené, najviac marginalizované a náchylnejšie na obťažovanie v práci.
Aby sme vybudovali lepšiu budúcnosť pre mladých, pre ľudí, ktorí zostali pozadu, pre nás všetkých, žiadame dôstojnú prácu - takú, ktorá ponúka spravodlivú mzdu, mzdu na úrovni životného minima a bezpečné pracovné podmienky.
Dôstojná práca, ktorá uvoľňuje potenciál obehového hospodárstva, práca, ktorú možno nájsť v neinvestovaných štvrtiach, kde žijú tí najviac vylúčení. Dôstojná práca, ktorá umožňuje kontrolu nad dosiahnutým príjmom a transformuje nerovné mocenské vzťahy na pracovisku. Práca, ktorá rieši skryté rozmery chudoby, taká, ktorá podporuje súdržnosť tým, že vylúčené osoby pozýva späť do verejného života. Dôstojná práca, ktorá poskytuje istotu príjmu, aby ľudia mohli s istotou plánovať svoju budúcnosť a vymaniť sa z pretrvávajúcej chudoby a umožňuje dôstojný život.
Právo na istotu príjmu
Na tomto svete je toľko bohatstva a je len otázkou správnych politických rozhodnutí, aby sa všeobecná sociálna ochrana stala skutočnosťou. Pri navrhovaní systémov sociálnej ochrany musíme postupovať nie v prepychových kanceláriách ministrov alebo tvorcov politík, ale v domácnostiach, komunitách chudobných štvrtiach nositeľov práv, s ich plným zapojením, aby sa finančné prostriedky neplytvali v zložitých administratívnych postupoch, ale aby sa efektívne dostali tam, kde sú najviac potrebné. Aby bola zabezpečená dôstojná práca, ktorá poskytuje istotu príjmu, aby ľudia mohli s istotou plánovať svoju budúcnosť a vymaniť sa z pretrvávajúcej chudoby a umožňuje dôstojný život. 
17. október žiari ako lúč nádeje, deň pre tých, ktorí sú najviac zabudnutí, aby zaujali svoje právoplatné miesto a boli  prvoradou prioritou v politických rozhodnutiach. Deň, ktorý nám pripomenie, aby nám  ľudská dôstojnosť bola prvoradým kompasom pri každom rozhodovaní. Deň, keď spojíme svoje ruky a zaviažeme sa spolupracovať na dosiahnutí dôstojnosti v praxi pre všetkých“ vyhlásila prezidentka Medzinárodného výboru pre 17. október,  Aye Aye Win.

Joseph Wresinski

“Kde sú ľudia odsúdení na život v chudobe, tam sú porušované ľudské práva. Zjednotiť sa pre ich dodržiavanie je našou svätou povinnosťou.”
17. október bol uznesením Valného zhromaždenia OSN zo dňa 22.decembra 1992 vyhlásený za Medzinárodný deň za odstránenie chudoby. Tento dátum nebol vybraný náhodne. Viaže sa s menom francúzskeho katolíckeho kňaza Josepha Wresinského (1917 – 1988). Narodil sa 12. februára 1917 ako syn Poliaka a Španielky v Angern vo Francúzsku. Detstvo prežil v trpkej chudobe. Po vyučení sa opäť vrátil do školských lavíc, aby sa stal kňazom. Pritom chcel zostať verný svojím koreňom a  stáť  predovšetkým v blízkosti chudobných. Po vysvätení  pôsobil v priemyselnej oblasti, najskôr ako kaplán, neskôr ako farár. V roku 1956 mu biskup navrhol, aby prevzal prácu  v tábore bezdomoveckých rodín v Noisy-le-Grand (východne od Paríža), kde žilo takmer 250 rodín. Príchod na toto miesto bol preňho skutočne šokujúci. Vložil celú svoju energiu, aby týmto rodinám bola priznaná ich dôstojnosť, aby bolo rešpektované ich človečenstvo s vlastnou  a jedinečnou  životnou skúsenosťou,  aby neboli vylúčení zo spoločnosti.
Prekonať biedu znamenalo preňho nasýtiť hlad po poznaní a po budúcnosti – namiesto ponižujúceho rozdávania polievky. Navrhol rodinám v Noisy-le-Grand, aby spoločne založili detskú škôlku a knižnicu. Postupne boli zriadené kaplnka, dielňa, práčovňa. Spolu s rodinami v Noisy-le-Grand založil Joseph Wresinski spolok, ktorý sa neskôr rozvinul v hnutie "Aide à Toute Détresse" (ATD,  "Pomoc v najväčšej núdzi").
Poháňalo ho presvedčenie, že bieda nie je nezmeniteľná a  ľudia sú schopní ju prekonať. Časom sa spolu s ním angažovalo v boji proti chudobe  množstvo mužov a žien rôzneho pôvodu. Mnohí z nich sa rozhodli ponúknuť  svoje skúsenosti a schopnosti a zdieľať svoj život s najchudobnejšími. Takto vznikol "voluntariát", spoločenstvo spolupracovníkov  ATD štvrtý svet.
V roku 1979 bol  Wresinski  menovaný za  člena Francúzskej hospodárskej a sociálnej rady. V jej mene predložil v roku 1984 svetoznámu správu "Veľká chudoba a hospodárska a sociálna neistota". Rada prijala jeho návrhy na rozsiahly boj proti chudobe a tým potvrdila jeho presvedčenie, že chudoba predstavuje narušenie ľudských práv. Toto narušenie sa dá prekonať iba vtedy, ak sú chudobní vtiahnutí do tohto procesu ako partneri.
17. októbra 1987 na pozvanie Josepha Wresinskeho sa zišlo na námestí Trocadero v Paríži 100 000 ľudí zo všetkých sociálnych vrstiev a z rôznych končín sveta, aby vyvinuli tlak na spoločnosť ohľadne rešpektovania ľudských práv. Slávnostne bola osadená pamätná tabuľa všetkým obetiam hladu, nevedomosti a násilia so známym Wresinského výrokom: "Kde sú ľudia odsúdení na život v chudobe, tam sú porušované ľudské práva. Zjednotiť sa pre ich dodržiavanie je našou svätou povinnosťou". To bolo počiatkom Medzinárodného dňa boja proti chudobe, ktorý OSN vyhlásila  v roku 1992. Joseph Wresinski zomrel 14, februára 1988. Je pochovaný v Méry-sur-Oise (Francúzsko) v medzinárodnom centre hnutia  ATD štvrtý svet. Jeho meno navždy zostane spojené s chudobnými, s ktorými zdieľal celý svoj život.

Medzinárodný deň za odstránenie chudoby

17. október bol uznesením Valného zhromaždenia OSN zo dňa 22.decembra 1992 vyhlásený za Medzinárodný deň za odstránenie chudoby. Je to deň na počesť miliónov ľudí, ktorí znášajú tiché a trvalé násilie chudoby. Tento dátum nebol vybraný náhodne. Viaže sa s menom francúzskeho katolíckeho kňaza Josepha Wresinského (1917 – 1988). Jeho meno navždy zostane spojené s chudobnými, s ktorými zdieľal celý svoj život.  Ovocím jeho života bolo napokon medzinárodné hnutie  ATD štvrtý svet. 17. októbra 1987 na pozvanie Josepha Wresinskeho sa zišlo na námestí Trocadero v Paríži 100 000 ľudí zo všetkých sociálnych vrstiev a z rôznych končín sveta, aby vyvinuli tlak na spoločnosť ohľadne rešpektovania ľudských práv. Slávnostne bola osadená pamätná tabuľa všetkým obetiam hladu, nevedomosti a násilia so známym Wresinského výrokom: "Kde sú ľudia odsúdení na život v chudobe, tam sú porušované ľudské práva. Zjednotiť sa pre ich dodržiavanie je našou svätou povinnosťou". To bolo počiatkom Medzinárodného dňa za odstránenie chudoby, ktorý OSN vyhlásila  v roku 1992.  OSN vo svojej rezolúcii, ktorou vyhlásila Medzinárodný deň za odstránenie chudoby, konštatuje, že odstránenie chudoby a biedy vo všetkých, no zvlášť v rozvojových krajinách, sa stalo jednou z priorít rozvoja a domnieva sa, že úsilie o odstránenie chudoby a biedy si vyžaduje informovanosť verejnosti. Ďalej vyzýva všetky štáty, aby tento deň venovali prezentácii a propagácii konkrétnych aktivít týkajúcich sa odstránenia chudoby a núdze, primerane situácii v danej krajine.

OSN vo svojej rezolúcii, ktorou vyhlásila Medzinárodný deň za odstránenie chudoby, konštatuje, že odstránenie chudoby a biedy vo všetkých, no zvlášť v rozvojových krajinách, sa stalo jednou z priorít rozvoja a domnieva sa, že úsilie o odstránenie chudoby a biedy si vyžaduje informovanosť verejnosti. Ďalej vyzýva všetky štáty, aby tento deň venovali prezentácii a propagácii konkrétnych aktivít týkajúcich sa odstránenia chudoby a núdze, primerane situácii v danej krajine. Vyzýva medzivládne a mimovládne organizácie, aby na požiadanie pomohli štátom pri organizovaní národných podujatí v rámci slávenia Medzinárodného dňa za odstránenie chudoby, venujúc patričnú pozornosť špecifickým problémom biedy. Každý rok 17. októbra inšpirujú tieto slová mnohých k pokojným zhromaždeniam a akciám solidarity. Na týchto podujatiach sa aktívne podieľajú ľudia žijúci v chudobe a sociálnom vylúčení. V súčasnosti existujú nové formy chudoby a odsúvania na okraj spoločnosti, ktoré si vyžadujú prijatie osobitných, inovatívnych opatrení na pomoc tým, ktorí to potrebujú. Každý môže prispieť k odstráneniu chudoby a vylúčenia. Všetci sú pozvaní, aby sa zasadili za takú spoločnosť, v ktorej bude rešpektovaná dôstojnosť a ľudské práva každého.

V roku 2023  OSN v spolupráci s iniciatívami Medzinárodné hnutie ATD Štvrtý svet, Prekonávanie extrémnej chudoby, Medzinárodný výbor 17. októbra, Tretie desaťročie OSN za odstránenie chudoby vydala koncepčný dokument   "Dôstojná práca a sociálna ochrana: Dôstojnosť v praxi pre všetkých"

Zasadnutie Sociálnej komisie COMECE

12.10.2023 sa uskutočnilo zasadnutie Sociálnej komisie COMECE.
Solidarita ako účinný prostriedok na zmiernenie chudoby v Európe - tak znel hlavný bod programu pravidelného zasadnutia Sociálnej komisie COMECE, ktoré sa konalo 12.októbra 2023 v Bruseli.  Ďalšou kľúčovou témou bolo Demokracia na pracovisku, ako môže aktívne zapojenie sa pracovníkov rozvíjať ľudskejšiu a udržateľnejšiu ekonomiku?
Zástupcovia 12 EU krajín hľadali vo svetle aktuálnych pápežských encyklík odpovede na nepopierateľný nárast rozličných foriem chudoby. Pomoc blížnym bola aj témou príhovoru počas svätej omše pre účastníkov, ktorú slúžil Mons. Joseph Galea - Curmi, pomocný biskup Malty a predseda Sociálnej komisie. K zvyšujúcim sa rozdielom medzi bohatými a chudobnými môže paradoxne prispieť aj transformácia EU hospodárstva na digitálnu a zelenú ekonomiku. Preto solidarita s ľuďmi v núdzi nemôže byť záležitosťou iba jednotlivcov, ale musí sa stať prirodzenou súčasťou EU programov a inštitúcií. S týmto záverom a s konkrétnymi skúsenosťami katolíckej Cirkvi pri pomoci núdznym v jednotlivých členských krajinách bude COMECE vstupovať do aktualizácie EU sociálnych politík a programov.

Cena svätej Matky Terezy z Kalkaty 2023

Sociálna subkomisia Teologickej komisie KBS chce vyjadriť úctu a uznanie pomáhajúcim a udeľuje  Cenu svätej Matky Terezy z Kalkaty. Cenu udeľuje predseda Sociálnej subkomisie Teologickej komisie  KBS Mons. Peter Rusnák. Cena  v roku 2023 bola udelená 5. septembra, v deň jej sviatku. Podujatie svojím umeleckým vystúpením obohatila Adriena Bartošová a Pavol Bereza, moderoval Štefan Bučko. Skvelí ľudia, dôstojné prostredie, slovo, hudba, krásna umelecky spracovaná medaila vytvorili hmatateľnú harmóniu krásy a dobra.
Čítať ďalej...

12. spoločné zasadnutie komisií a rád KBS ktoré majú v náplni práce sociálnu problematiku

V Prešove bolo dvanáste spoločné zasadnutie komisií a rád Konferencie biskupov Slovenska, ktoré majú v náplni práce sociálnu problematiku. Výsledkom stretnutia bude užšia spolupráca v oblasti legislatívy a vytvorenie vlastnej vízie v témach, kde je katolícka cirkev lídrom. Patria sem otázka dôstojného života pre ľudí bez domova, prevencia bezdomovectva, rozvoj farských charít, duchovné sprevádzanie či solidarita s migrantmi. 

Sociálna subkomisia KBS udelila prvý raz Cenu sv. Matky Terezy

Pri príležitosti Dňa chudobných, ktorý vyhlásil Svätý Otec František a tento rok pripadá na 13. novembra, Sociálna subkomisia ocenila prvých laureátov Cenou sv. Matky Terezy. Slávnosť oceňovania sa konala 10. novembra 2022 v Centre Salvator v Bratislave.
Čítať ďalej...

Popoludnie angažovanosti a tvorivosti

V Trenčíne sa v stredu 12. októbra konalo stretnutie s predsedom Sociálnej subkomisie Teologickej komisie KBS, Mons. Petrom Rusnákom a hodnotiace stretnutie “Popoludnia angažovanosti a tvorivosti T22”. Zúčastnili sa ho predstavitelia mesta Trenčín a organizácií, ktoré  sa stali jedným z tzv. “Miest angažovanosti a tvorivosti”, ktoré mohla skupina účastníkov T22 navštíviť v piatok 29.7.2022 popoludní.
Čítať ďalej...