Dikastérium na podporu integrálneho ľudského rozvoja

Dikastérium na podporu integrálneho  ľudského rozvoja (Dicastery for Promoting Integral Human Development ) vyjadruje záujem Svätej stolice o otázky spravodlivosti a pokoja, vrátane tých, ktoré sa týkajú migrácie, zdravia, charitatívnych diel a starostlivosti o stvorenstvo.
Dikastérium podporuje integrálny ľudský rozvoj vo svetle evanjelia a v tradícii sociálneho učenia Cirkvi. Preto udržiava vzťahy s konferenciami biskupov a ponúka im svoju spoluprácu, aby sa podporovali hodnoty spravodlivosti a pokoja, ako aj starostlivosť o stvorenstvo.
Dikastérium tiež vyjadruje starostlivosť Svätého Otca o trpiace ľudstvo, vrátane núdznych, chorých a vylúčených, a venuje osobitnú pozornosť potrebám a otázkam tých, ktorí sú nútení utiecť zo svojej vlasti, osôb bez štátnej príslušnosti, marginalizovaných, obetí ozbrojených konfliktov a prírodných katastrof, väznených, nezamestnaných, obetí súčasných foriem otroctva a mučenia. a iné, ktorých dôstojnosť je ohrozená.

Prefekt: kardinál Michael Czerny, SJ
Sekretárka: sr. Alessandra Smerilli, F.M.A.
Vicesekretári: Fr. Fabio Baggio, C.S.,
Monsignor Anthony Ekpo

Dikastérium má za úlohu podporovať ľudskú osobu a jej Bohom danú dôstojnosť, ľudské práva, zdravie, spravodlivosť a mier. Zaoberá sa predovšetkým otázkami súvisiacimi s ekonomikou a prácou, starostlivosťou o stvorenstvo a Zem ako "spoločný domov", migráciou a humanitárnymi núdzovými situáciami.
Prehlbuje a šíri sociálnu náuku Cirkvi o integrálnom ľudskom rozvoji a vo svetle evanjelia rozpoznáva a interpretuje potreby a obavy ľudstva súčasnej doby a budúcnosti.
Podporuje partikulárne cirkvi, biskupské konferencie, ich regionálne a kontinentálne zoskupenia a východné hierarchické štruktúry v oblasti integrálnej podpory človeka a uznáva ich prínos.
Využíva príspevok odborníkov z inštitútov zasväteného života a spoločností apoštolského života a rozvoja a orgánov humanitárnej intervencie. Spolupracuje so zástupcami občianskej spoločnosti a medzinárodných orgánov, pričom rešpektuje kompetencie Štátneho sekretariátu. (Apoštolská konštitúcia Praedicate Evangelium)
Dikastérium na podporu integrálneho  ľudského rozvoja  zriadil Svätý Otec František apoštolským listom zo dňa 17. augusta 2016 vo forme Motu proprio Humanam Progressionem.
Od 1. januára 2017 prešli na dikastérium kompetencie Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj, Pápežskej rady Cor Unum, Pápežskej rady pre pastoráciu migrantov a putujúceho ľudu a Pápežskej rady pre zdravotníckych pracovníkov.
Komisia pre charitu, Komisia pre ekológiu a Komisia pre zdravotníckych pracovníkov sú zriadené v rámci dikastéria a fungujú podľa svojich noriem.

Sekcia dikastéria sa osobitne zaoberá otázkami migrantov, utečencov a obetí obchodovania s ľuďmi, pričom venuje náležitú pozornosť potrebám tých, ktorí sú nútení opustiť svoju vlasť alebo sú o ňu pripravení. Táto sekcia je priamo pod vedením pápeža, ktorý jej vedenie vykonáva spôsobmi, ktoré považuje za vhodné, s pomocou dvoch podsekretárov.
Do kompetencie Dikastéria prislúcha aj Caritas Internationalis v zmysle jej stanov; Dikastérium udržiava úzke vzťahy s Pápežskou akadémiou sociálnych vied, berúc do úvahy jej stanovy, a spolupracuje so Štátnym sekretariátom aj tým, že sa zúčastňuje s delegáciami Svätej stolice na medzivládnych stretnutiach o záležitostiach, ktoré patria do jeho kompetencie. Dikastérium je zodpovedné aj za Nadáciu Jána Pavla II. pre Sahel a nadáciu Populorum Progressio.

Historické aspekty týkajúce sa pápežských rád, ktoré boli zlúčené do dikastéria.

Pápežská rada pre spravodlivosť a pokoj. Pápežskú komisiu "Iustitia et Pax", ktorú experimentálne zriadil blahoslavený Pavol VI. motu proprio Catholicam Christi Ecclesiam zo 6. januára 1967, ten istý najvyšší pontifik natrvalo a definitívne reštrukturalizoval motu proprio Iustitiam et Pacem z 10. decembra 1976.
S nadobudnutím platnosti apoštolskej konštitúcie svätého Jána Pavla II. Pastor Bonus z 28. júna 1988 dostalo dikastérium nový názov "Pápežská rada pre spravodlivosť a pokoj". Tá istá apoštolská konštitúcia označila za prvoradú úlohu Pápežskej rady snahu zabezpečiť, aby sa vo svete presadzovala spravodlivosť a pokoj v súlade s evanjeliom a sociálnou náukou Cirkvi.
Pápežská rada sa zaviazala najmä k prehlbovaniu a šíreniu sociálnej náuky Cirkvi, najmä pokiaľ ide o svet práce. Okrem toho zhromažďovala správy a výsledky vyšetrovaní týkajúcich sa spravodlivosti a mieru, pokroku národov a porušovania ľudských práv. Podporovala spoluprácu so všetkými organizáciami a združeniami, ktoré sa venujú podpore spravodlivosti a mieru a ochrane ľudských práv, najmä práva na náboženskú slobodu, a to aj mimo Cirkvi.
Pápežská rada tiež dbala na zvyšovanie povedomia v prospech mieru, najmä pri príležitosti Svetového dňa mieru a v prospech starostlivosti o stvorenie a integrálnej ekológie, ako aj pri príležitosti Dňa modlitieb za starostlivosť o stvorenstvo, ktorý 1. septembra 2015 vyhlásil Jeho Svätosť pápež František.
Na záver Pápežská rada ponúkla svoje služby a pomoc všetkým sektorom Cirkvi, najmä biskupským konferenciám a prostredníctvom nich a s ich súhlasom aj orgánom vytvoreným na štúdium týchto otázok.
Ekumenická perspektíva, v ktorej bola Pápežská rada povinná vykonávať zverený mandát, tiež obohatila jej činnosť o mnohé kontakty.  V tejto súvislosti spolupracovala najmä s Ekumenickou radou cirkví.

Pápežská rada "Cor Unum". Pápežskú radu "Cor Unum" pre podporu človeka a kresťanstva zriadil blahoslavený Pavol VI. Vo vlaatnoručne písanom liste z 15. júla 1971 adresovanom Jeho Eminencii kardinálovi Jeanovi Villotovi, štátnemu sekretárovi.
Hlavnými cieľmi Pápežskej rady boli: podporovať katechézu a charitu a podnecovať veriacich k vydávaniu svedectva o evanjeliovej láske; podporovať a koordinovať iniciatívy katolíckych inštitúcií, ktoré sa snažia pomáhať ľuďom v núdzi; pozorne sledovať a podporovať projekty a diela solidarity a bratskej pomoci zamerané na ľudský pokrok; byť v službe partikulárnych cirkví, udržiavať kontakty s katolíckymi organizáciami pomoci a podpory a podporovať stále spravodlivejšie rozdeľovanie pomoci; starať sa o ekumenické vzťahy, jednať s oddelenými bratmi aj so zreteľom na spoločnú pomoc, aby národy mohli mať prospech zo vzájomných charitatívnych iniciatív; uľahčovať vzťahy medzi katolíckymi organizáciami a medzinárodnými verejnými orgánmi, ktoré pracujú v tej istej oblasti pomoci a pokroku.
Tomuto dikastériu boli zverené Nadácie Jána Pavla II. pre Sahel a "Populorum Progressio".
Motu proprio Intima Ecclesiae natura z 11. novembra 2012 bola "Cor Unum" udelená právomoc  na zriaďovanie medzinárodných charitatívnych organizácií s kanonickou subjektivitou (čl. 15 § 2).

Pápežská rada pre pastoráciu migrantov a putujúceho ľudu. Apoštolská konštitúcia Pastor Bonus svätého Jána Pavla II. z 28. júna 1988 povýšila Pápežskú komisiu "de Spirituali Migratorum atque Ininerantium Cura" na pápežskú radu.
Komisiu zriadil blahoslavený Pavol VI. 19. marca 1970 Motu proprio Apostolicae Caritatis a podriadil ju Kongregácii pre biskupov. Tento orgán zdedil úlohy "Vyššej rady pre emigráciu" a "Generálneho medzinárodného sekretariátu Apostolatus Maris", ktoré v roku 1952 zriadil Pius XII. pri konzistoriálnej kongregácii, ale aj "Dielo Apostolatus Coeli vel Aëris" (založené v roku 1958 na duchovnú pomoc veriacim, ktorí majú špecifické povinnosti alebo vykonávajú svoju činnosť na palube lietadiel, ako aj cestujúcim, ktorí cestujú týmito dopravnými prostriedkami, a personálu zamestnanému na letiskách). Medzinárodný sekretariát pre riadenie diela "Apostolatus Nomadum" (založený v roku 1965 s cieľom "prinášať duchovnú útechu obyvateľstvu bez stáleho bydliska a tiež ľuďom žijúcim v podobných podmienkach") a Úrad, vytvorený v roku 1967 pri Kongregácii pre klérus, ktorý má garantovať náboženskú pomoc ľuďom zapojeným do cestovného ruchu.
Predtým sa otázkami migrácie zaoberal Úrad delegáta pre migráciu, zriadený apoštolskou konštitúciou Exsul Familia z 1. augusta 1952, a Úrad pre migráciu, zriadený v dvoch sekciách pri Štátnom sekretariáte v roku 1946.
Úrad delegáta nahradil Úrad preláta pre taliansku emigráciu, ktorý bol zriadený 23. októbra 1920 za pontifikátu Benedikta XV. Predtým svätý Pius X. zriadil Motu proprio Cum Omnes Catholicos z 5. augusta 1912 Osobitný úrad pre emigráciu pri konzistoriálnej kongregácii.
Intuícia zriadiť jednotný a ústredný orgán na pomoc migrantom všetkých národností a vo všeobecnosti ľuďom postihnutým fenoménom ľudskej mobility však pochádza od blahoslaveného biskupa Giovanniho Battistu Scalabriniho, ktorý tento projekt vysvetlil svätému Piovi X. v liste z 22. júla 1904 a podrobnejšie v memorande zo 4. mája 1905.

Pápežská rada pre zdravotníckych pracovníkov (pre pastoráciu zdravia). Založil ju svätý Ján Pavol II. motu proprio Dolentium Hominum z 11. februára 1985 ako komisiu, ktorej úlohou je: stimulovať a podporovať prácu v oblasti vzdelávania, štúdia a činnosti, ktorá sa vykonáva v oblasti zdravia,  aj inými skupinami, združeniami a silami, ktoré na rôznych úrovniach a rôznymi spôsobmi pracujú v tejto oblasti; koordinovať aktivity, ktoré vykonávajú rôzne dikastériá Rímskej kúrie vo vzťahu k svetu zdravia a jeho problémom; šíriť, vysvetľovať a obhajovať učenie Cirkvi o zdraví a podporovať jeho prenikanie do zdravotníckej praxe; udržiavať kontakty s miestnymi cirkvami a najmä s biskupskými komisiami pre svet zdravia; pozorne sledovať a študovať programové smery a konkrétne iniciatívy v oblasti zdravotnej politiky na medzinárodnej i národnej úrovni, aby sa pochopil ich význam a dôsledky pre pastoráciu Cirkvi. Členovia a konzultori, ktorých vymenoval Svätý Otec, zastupovali: niektoré dikastériá a orgány Rímskej kúrie; episkopát (biskupské komisie pre svet zdravia); rehoľné rády špitálov; a laikov.  Pri plnení svojho poslania by Pápežská rada mohla požiadať o spoluprácu odborníkov a zriadiť "ad hoc" pracovné skupiny pre konkrétne otázky.
Apoštolskou konštitúciou Pastor bonus o Rímskej kúrii - 28. júna 1988 - sa Pápežská komisia premenovala na Pápežskú radu.
Jej ciele, obsiahnuté v Motu proprio svätého Jána Pavla II Dolentium Hominum, ktorým sa dikastérium zriadilo, boli zhrnuté v čl. 152 a 153 uvedenej apoštolskej konštitúcie Pastor Bonus. Na základe toho istého Motu proprio Svätý Otec v roku 1998 nariadil ďalšiu zmenu názvu z "Pápežskej rady pre zdravotníckych pracovníkov" na "Pápežskú radu pre zdravotníckych pracovníkov (pre pastoráciu zdravia)".

CARITAS INTERNATIONALIS

Konfederácia Caritas, ktorú Svätá stolica vždy sledovala s osobitnou pozornosťou, sa zrodila v roku 1951 schválením stanov "Medzinárodnej charitatívnej konferencie"; potom prijala svoj súčasný názov a blahoslavený Pavol VI. ju pochválil v encyklike Populorum progressio. Dňa 19. júla 1976 získala Caritas Internationalis občiansku právnu subjektivitu vo Vatikánskom mestskom štáte.
Caritas Internationalis  je definovaná listom Jána Pava II. DURANTE L'ULTIMA CENA ako konfederácia charitatívnych organizácií, spravidla národných, ktorá bez toho, aby ich zbavila autonómie, podporuje ich spoluprácu vykonávaním úloh animácie, koordinácie a reprezentácie.
Dekrétom štátneho sekretára Jeho Svätosti z 2. mája 2012 boli spresnené kompetencie "Cor Unum" a orgánov Svätej stolice. Okrem toho boli v ten istý deň dekrétom štátneho sekretára Jeho Svätosti schválené stanovy a vnútorné predpisy Caritas Internationalis.
Caritas Internationalis